Archives August 26, 2024

sant ishar singh ji
ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਮਹਾਰਾਜ ਰਾੜਾ ਸਾਹਿਬ

ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ ਪਟਿਆਲਾ ਦੇ ਇੱਕ ਪਿੰਡ ‘ਆਲੋਵਾਲ’ ਵਿੱਚ ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਮਹਾਰਾਜ ਦਾ ਜਨਮ ਮਾਤਾ ਰਤਨ ਕੌਰ ਦੀ ਪਵਿੱਤਰ ਕੁੱਖੋਂ 5 ਅਗਸਤ, 1905 ਨੂੰ ਸ੍ਰ: ਰਾਮ ਸਿੰਘ ਨੰਬਰਦਾਰ ਦੇ ਗ੍ਰਹਿ ਵਿਖੇ ਹੋਇਆ। ਆਪ ਜੀ ਦਾ ਬਚਪਨ ਦਾ ਨਾਂ ਗ਼ੁਲਾਬ ਸਿੰਘ ਸੀ। ਸੱਚਮੁੱਚ ਹੀ ਆਪ ਸਮਾਂ ਆਉਣ ਤੋਂ ਐਸੇ ਗ਼ੁਲਾਬ ਹੋ ਨਿਬੜੇ ਜਿਸ ਦੀ ਰੂਹਾਨੀਅਤ ਦੀ ਖ਼ੁਸ਼ਬੋ ਦੁਨੀਆਂ ਦੀ ਹਰ ਨੁੱਕਰੇ ਪਹੁੰਚ ਗਈ।

ਮੁੱਢਲੀ ਵਿੱਦਿਆ ਆਪ ਨੇ ਪਿੰਡ ‘ਚੁਲੈਲਾ’ ਦੇ ਪ੍ਰਾਈਮਰੀ ਸਕੂਲ ਤੋਂ ਹਾਸਿਲ ਕੀਤੀ। ਉਸ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਪਟਿਆਲਾ ਦੇ ਮਾਡਲ ਸਕੂਲ ਵਿੱਚ ਦਾਖਲਾ ਲੈ ਕੇ ਮੈਟ੍ਰਿਕ ਤੱਕ ਪੜ੍ਹਾਈ ਕੀਤੀ।

ਇਸ ਦੌਰਾਨ, ਆਪਣੇ ਭੂਆ ਦੇ ਪੁਤ੍ਰ ਗਾਰਡੀਅਨ ਸ. ਦਲੀਪ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੀ ਪ੍ਰੇਰਨਾ ਨਾਲ ਰੇਰੂ ਸਾਹਿਬ ਜਾਣ ਅਤੇ ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਦਰਸ਼ਨ ਕਰਨ ਦਾ ਸੁਭਾਗ ਪ੍ਰਾਪਤ ਹੋਇਆ। ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੀ ਪ੍ਰੇਰਨਾ ਦੁਆਰਾ, ਗੁਲਾਬ ਸਿੰਘ ਤੋਂ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਬਣ ਗਏ।

1924 ਵਿੱਚ, ਵੈਰਾਗ ਦੀ ਦਸ਼ਾ ਵਿੱਚ ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਵਿੱਚ ਰੇਰੂ ਸਾਹਿਬ ਪਹੁੰਚ ਗਏ ਅਤੇ ਸਿਮਰਨ ਅਤੇ ਸੇਵਾ ਵਿੱਚ ਰੁੱਝ ਗਏ। ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਪਾਸੋਂ ਕੀਰਤਨ ਦੁਆਰਾ ਮਾਨਵਤਾ ਦੀ ਸੇਵਾ ਕਰਨ ਦਾ ਵਰਦਾਨ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕੀਤਾ।

21 ਜਨਵਰੀ 1927 ਨੂੰ, ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਨੇ ਆਪਣੇ ਸਰੀਰ ਦਾ ਪ੍ਰੀਤਿਆਗ ਕੀਤਾ। ਇਸ ਘਟਨਾ ਨੇ ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਮਨ ਨੂੰ ਬਹੁਤ ਉਪਰਾਮਤਾ ਦਿੱਤੀ। ਇਸ ਉਪਰਾਮਤਾ ਨੂੰ ਦੂਰ ਕਰਨ ਲਈ, ਆਪ ਨੇ ਸੰਤ ਕਿਸ਼ਨ ਸਿੰਘ ਜੀ ਨਾਲ ਗੁਰਧਾਮਾਂ ਦੀ ਯਾਤਰਾ ਕੀਤੀ।

ਇਸ ਤਰ੍ਹਾਂ, ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਨੇ ਰਾੜਾ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਢੱਕੀ ਨੂੰ ਆਪਣੀ ਤਪੋਭੂਮੀ ਬਣਾਇਆ ਅਤੇ 1936 ਵਿੱਚ ਮੌਜੂਦਾ ਅਸਥਾਨ ‘ਕਰਮਸਰ’ ਨੂੰ ਆਬਾਦ ਕੀਤਾ। ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਗੁਰਮਤਿ ਦੇ ਪ੍ਰਚਾਰ ਦਾ ਕੇਂਦਰ ਬਣਿਆ, ਜਿੱਥੇ ਰੋਜ਼ਾਨਾ ਕਥਾ-ਕੀਰਤਨ ਅਤੇ ਮਾਹਾਵਾਰੀ ਜੋੜਮੇਲੇ ਮਨਾਏ ਜਾਂਦੇ ਸਨ।

ਦਸੰਬਰ 1949 ਵਿੱਚ, ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਨੇ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਲਈ ਅਫਰੀਕਾ ਜਾ ਕੇ ਸੰਗਤਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰਬਾਣੀ ਦੀਆਂ ਸਿੱਧੀਆਂ ਧਾਰਨਾ ਅਤੇ ਸਰਲ ਵਿਆਖਿਆ ਦੁਆਰਾ ਕ੍ਰਿਤਾਰਥ ਕੀਤਾ।

ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਦੇ ਨਾਲ-ਨਾਲ, ਸੰਤ ਜੀ ਦੁਆਰਾ ਵਿੱਦਿਅਕ ਖੇਤਰ ਵਿੱਚ ਵੀ ਮਹਾਨ ਯੋਗਦਾਨ ਪਾਇਆ ਗਿਆ। 1945 ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਹਾਇਰ ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਕੂਲ ਬਣਾਇਆ ਅਤੇ 1969 ਵਿੱਚ ਇਸਨੂੰ ਡਿਗਰੀ ਕਾਲਜ ਵਿੱਚ ਤਬਦੀਲ ਕੀਤਾ।

1974 ਅਤੇ 1975 ਵਿੱਚ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਲਈ ਆਪ ਇੰਗਲੈਂਡ ਵੀ ਗਏ। ਆਖ਼ਰੀ ਸੁਆਸਾਂ ਤੱਕ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਕਰਦੇ ਰਹੇ ਅਤੇ 26 ਅਗਸਤ 1975 ਨੂੰ ਇੰਗਲੈਂਡ ਦੇ ਵੁਲਵਰਹੈਂਪਟਨ ਸ਼ਹਿਰ ਵਿੱਚ ਆਪਣੇ ਪੰਜ ਭੌਤਿਕ ਸਰੀਰ ਦਾ ਪ੍ਰੀਤਿਆਗ ਕਰ ਦਿੱਤਾ।

ਜੀਵਨ ਕਥਾ, ਸੰਤ ਸੰਗਤ
ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ, ਰਾੜਾ ਸਾਹਿਬ, ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ, ਸਿੱਖ ਧਰਮ, ਸੰਤ ਬਾਬਾ


संत ईशर सिंह जी महाराज राड़ा साहिब

जिला पटियाला के एक गांव ‘आलोवाल’ में संत ईशर सिंह जी महाराज का जन्म माता रतन कौर की पवित्र कोख से 5 अगस्त 1905 को श्री राम सिंह नंबरदार के घर हुआ। आपका बचपन का नाम गुलाब सिंह था। वास्तव में आप एक ऐसे गुलाब थे जिनकी आध्यात्मिकता की खुशबू पूरी दुनिया में फैल गई।

प्रारंभिक शिक्षा आपने गांव ‘चुलेला’ के प्राइमरी स्कूल से प्राप्त की। इसके बाद आपने पटियाला के मॉडल स्कूल में दाखिला लिया और वहां से मैट्रिक तक की पढ़ाई की।

इसी दौरान, अपने फूआ के पुत्र संरक्षक सरदार दिलीप सिंह जी की प्रेरणा से आपको रेरू साहिब जाने और संत अतर सिंह जी के दर्शन करने का सौभाग्य प्राप्त हुआ। संत अतर सिंह जी की प्रेरणा से गुलाब सिंह से ईशर सिंह बन गए।

1924 में, दसवीं कक्षा का परीक्षा देने के बाद आप वैराग्य की अवस्था में संत अतर सिंह जी के चरणों में रेरू साहिब पहुंच गए। वहां आपने कई सालों तक सिमरन और सेवा में समय बिताया। संत अतर सिंह जी से कीर्तन द्वारा मानवता की सेवा करने का आशीर्वाद प्राप्त किया।

21 जनवरी 1927 को, संत अतर सिंह जी ने अपने शरीर का त्याग कर दिया। इस घटना से संत ईशर सिंह जी का मन बहुत उदास हो गया। इस उदासी को दूर करने के लिए, आपने संत किशन सिंह जी के साथ गुरुधामों की यात्रा की।

इसके बाद, आपने श्री ज्ञान सिंह ‘राड़ेवाला’ के अनुरोध को स्वीकार करते हुए गांव ‘राड़ा साहिब’ की ढक्की को अपनी तपोभूमि बना लिया। लगभग 9 साल तक आपने वहां डेरा जमाया। फिर 1936 में मौजूदा स्थान ‘करमसर’ को बसाया, जो संत करम सिंह जी महाराज होटी मर्दान वालों के नाम पर रखा गया। यह स्थान गुरमति के प्रचार का एक केंद्र बना, जहां रोजाना कथा-कीर्तन और मासिक मेलों का आयोजन किया जाने लगा।

आपने लगभग आधी सदी तक केवल हिंदुस्तान ही नहीं बल्कि दुनिया के कोने-कोने में घूमकर गुरमति का प्रचार किया। दिसंबर 1949 में आप गुरमति प्रचार के लिए अफ्रीका गए और लगभग 13 महीने तक संगतों को गुरबानी की सरल व्याख्या द्वारा कृतार्थ किया।

जीवन के अंतिम समय तक आपने गांवों और शहरों में गुरमति प्रचार की मुहिम जारी रखी। आपने गांवों और शहरों में गुरमति प्रचार के लिए केंद्र बनाए, जहां वार्षिक दीवान सजते थे। हर दीवान में अमृत संचार होता। संत जी महाराज के गुरमति प्रचार के कारण लगभग 6 लाख लोगों ने अमृत की महान दात प्राप्त की।

गुरमति प्रचार के साथ-साथ, आपने शैक्षिक क्षेत्र में भी योगदान दिया। 1945 में इस ग्रामीण इलाके में एक हायर सेकेंडरी स्कूल बनवाया। 1969 में इसे डिग्री कॉलेज में बदल दिया गया। आजकल यह दोनों संस्थान ‘सरकारी सीनियर सेकेंडरी स्कूल, करमसर’ और ‘सरकारी कॉलेज, करमसर’ के रूप में पंजाब सरकार द्वारा सफलतापूर्वक चलाए जा रहे हैं।

गुरमति प्रचार के लिए ही 1974 और 1975 में आप इंग्लैंड गए। अंत में, 26 अगस्त 1975 को समाधि में बैठते हुए, आपने इंग्लैंड के वूल्वरहैम्पटन शहर में अपने पांच भौतिक शरीर का त्याग कर दिया। आपके पार्थिव शरीर को पंजाब लाकर 1 सितंबर 1975 को गुरुद्वारा ‘बिभौर साहिब’ (नंगल) के सामने सतलुज नदी में जल प्रवाह किया गया।


Sant Ishar Singh Ji Maharaj Rara Sahib

image 1

In the village of ‘Aalowal’ in the district of Patiala, Sant Ishar Singh Ji Maharaj was born to Mata Ratan Kaur and Sardar Ram Singh Numberdar on August 5, 1905. His childhood name was Gulab Singh. Indeed, he was like a rose whose fragrance of spirituality spread to every corner of the world.

He received his early education from the primary school in the village ‘Chulela.’ Later, he enrolled in the Model School in Patiala and studied there until matriculation.

During this time, with the inspiration of his paternal aunt’s son and guardian, Sardar Dilip Singh Ji, he had the fortune to visit Reru Sahib and have the darshan of Sant Atar Singh Ji. Through Sant Atar Singh Ji’s guidance, Gulab Singh was transformed into Ishar Singh.

In 1924, after completing his tenth-grade examination, he went to Reru Sahib in a state of renunciation and spent several years there engaged in meditation and service. He received the blessing of serving humanity through Kirtan from Sant Atar Singh Ji.

On January 21, 1927, Sant Atar Singh Ji left his mortal body. This left Sant Ishar Singh Ji deeply saddened. To overcome this melancholy, he embarked on a pilgrimage to various holy places with Sant Kishan Singh Ji.

Afterward, accepting the request of Sri Gyan Singh ‘Rarrewala,’ he made the Dhakki of the village ‘Rara Sahib’ his place of penance. He spent about 9 years at this Dhakki, and in 1936, he established the current location, which he named ‘Karmsar’ after Sant Karam Singh Ji Maharaj of Hoti Mardan. This place became a center for the propagation of Gurmat, where daily discourses and monthly gatherings were held.

For almost half a century, he spread the message of Gurmat not just in India but to the far corners of the world. In December 1949, he traveled to Africa for Gurmat propagation and spent about 13 months uplifting the congregation with the simple teachings of Gurbani.

Until his last breath, he continued the mission of Gurmat propagation in villages and cities. He established centers of Gurmat propagation, where annual congregations were held. Every congregation included an Amrit Sanchar ceremony. Due to the well-organized Gurmat propagation by Sant Ji Maharaj, approximately 600,000 people received the great gift of Amrit.

In addition to Gurmat propagation, he made significant contributions to the field of education. In 1945, he established a Higher Secondary School in this rural area. In 1969, it was upgraded to a Degree College. Today, both institutions are successfully run by the Punjab government as ‘Government Senior Secondary School, Karmsar’ and ‘Government College, Karmsar.’

In 1974 and 1975, he traveled to England for Gurmat propagation. Finally, on August 26, 1975, while sitting in meditation, he left his physical body in Wolverhampton, England. His mortal remains were brought back to Punjab and on September 1, 1975, were immersed in the river Sutlej in front of Gurdwara ‘Bibhor Sahib’ (Nangal).

Short History Sant Baba Ishar Singh JI Rara Sahib Wale

ਸੰਤ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਮਹਾਰਾਜ ਦਾ ਜਨਮ 5 ਅਗਸਤ 1905 ਨੂੰ ਪਿੰਡ ਆਲੋਵਾਲ, ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ ਪਟਿਆਲਾ ਵਿਖੇ ਹੋਇਆ। ਬਾਬਾ ਜੀ ਦੇ ਮਾਤਾ-ਪਿਤਾ ਸ੍ਰੀ ਰਾਮ ਸਿੰਘ ਨੰਬਰਦਾਰ ਅਤੇ ਮਾਤਾ ਰਤਨ ਕੌਰ ਸਨ। ਬਚਪਨ ਵਿੱਚ ਬਾਬਾ ਜੀ ਦਾ ਨਾਂ ਗੁਲਾਬ ਸਿੰਘ ਸੀ। ਅਤੇ ਪਿੰਡ ਚੁਲੈਲਾ ਦੇ ਪ੍ਰਾਈਮਰੀ ਸਕੂਲ ‘ਚੋਂ ਪੜ੍ਹਾਈ ਸ਼ੁਰੂ ਕੀਤੀ, ਫਿਰ ਮਾਡਲ ਸਕੂਲ ਪਟਿਆਲਾ ਵਿੱਚ ਮੈਟ੍ਰਿਕ ਤੱਕ ਦੀ ਪੜ੍ਹਾਈ ਕੀਤੀ।

ਇਸ ਸਮੇਂ ਦੌਰਾਨ ਬਾਬਾ ਜੀ ਦੇ ਭੂਆ ਦੇ ਪੁੱਤਰ ਦਲੀਪ ਸਿੰਘ ਜੀ ਨੇ ਬਾਬਾ ਜੀ ਨੂੰ ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਦਰਸ਼ਨ ਲਈ ਰੇਰੂ ਸਾਹਿਬ ਲੈ ਕੇ ਗਏ। ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੀ ਸੰਗਤ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਗੁਲਾਬ ਸਿੰਘ ਨੇ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਛਕ ਕੇ ਆਪਣੇ ਨਾਂ ਦੇ ਅੱਗੇ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਲਾ ਲਿਆ।

ਸਾਲ 1924 ਵਿੱਚ ਮੈਟ੍ਰਿਕ ਦੇ ਪੇਪਰ ਦੇਣ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਬਾਬਾ ਜੀ ਦੇ ਦਿਲ ਵਿੱਚ ਵੈਰਾਗ ਦੇ ਭਾਵ ਆ ਗਏ ਅਤੇ ਬਾਬਾ ਜੀ ਨੇ ਰੇਰੂ ਸਾਹਿਬ ਵਿਖੇ ਸੰਤ ਅਤਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਵਿੱਚ ਰਹਿਣਾ ਸ਼ੁਰੂ ਕਰ ਦਿੱਤਾ। ਇੱਥੇ ਬਾਬਾ ਜੀ ਨੇ ਸਿਮਰਨ, ਸੇਵਾ ਅਤੇ ਗੁਰਬਾਣੀ ਦਾ ਪ੍ਰਚਾਰ ਕਰਨ ਦੀ ਪ੍ਰੇਰਨਾ ਲਈ।

1936 ਵਿੱਚ, ਸੰਤ ਜੀ ਨੇ ਪਿੰਡ ਰਾੜਾ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਢੱਕੀ ਨੂੰ ਆਪਣੀ ਤਪੋਭੂਮੀ ਬਣਾ ਲਿਆ। ਇਸ ਢੱਕੀ ਨੂੰ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਕਰਮਸਰ ਦਾ ਨਾਮ ਦਿੱਤਾ ਗਿਆ। ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਦਾ ਮਹਾਨ ਕੇਂਦਰ ਬਣਿਆ, ਜਿੱਥੇ ਰੋਜ਼ਾਨਾ ਕਥਾ-ਕੀਰਤਨ ਹੁੰਦੇ ਸਨ।

ਤਕਰੀਬਨ ਅੱਧੀ ਸਦੀ ਤਕ, ਸੰਤ ਜੀ ਨੇ ਸਿਰਫ਼ ਪੰਜਾਬ ਹੀ ਨਹੀਂ ਬਲਕਿ ਸੰਸਾਰ ਦੇ ਵੱਖ-ਵੱਖ ਹਿੱਸਿਆਂ ‘ਚ ਵੀ ਗੁਰਮਤਿ ਦਾ ਪ੍ਰਚਾਰ ਕੀਤਾ। 1949 ਵਿੱਚ ਬਾਬਾ ਜੀ ਅਫਰੀਕਾ ਵੀ ਗਏ ਅਤੇ ਓਥੇ 13 ਮਹੀਨੇ ਤੱਕ ਗੁਰਬਾਣੀ ਦਾ ਪ੍ਰਚਾਰ ਕੀਤਾ। ਸੰਤ ਜੀ ਦੇ ਪ੍ਰਚਾਰ ਸਦਕਾ ਲਗਭਗ 6 ਲੱਖ ਲੋਕਾਂ ਨੇ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਦੀ ਦਾਤ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕੀਤੀ।

ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਦੇ ਨਾਲ-ਨਾਲ, ਸੰਤ ਜੀ ਨੇ 1945 ਵਿੱਚ ਆਪਣੇ ਪਿੰਡ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਹਾਇਰ ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਕੂਲ ਦੀ ਸਥਾਪਨਾ ਕੀਤੀ। 1969 ਵਿੱਚ ਇਸਨੂੰ ਡਿਗਰੀ ਕਾਲਜ ਵਿੱਚ ਬਦਲਿਆ ਗਿਆ।

ਬਾਬਾ ਈਸ਼ਰ ਸਿੰਘ ਜੀ ਮਹਾਰਾਜ ਜੀ ਨੇ 1974 ਅਤੇ 1975 ਵਿੱਚ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਵਾਸਤੇ ਇੰਗਲੈਂਡ ਵੀ ਦੌਰਾ ਕੀਤਾ। ਆਖ਼ਰੀ ਸੁਆਸਾਂ ਤੱਕ ਗੁਰਮਤਿ ਪ੍ਰਚਾਰ ਕਰਦੇ ਰਹੇ ਅਤੇ 26 ਅਗਸਤ 1975 ਨੂੰ ਇੰਗਲੈਂਡ ਦੇ ਵੁਲਵਰਹੈਂਪਟਨ ਸ਼ਹਿਰ ਵਿੱਚ ਆਪਣੇ ਪੰਜ ਭੌਤਿਕ ਸਰੀਰ ਦਾ ਪ੍ਰੀਤਿਆਗ ਕਰ ਦਿੱਤਾ।

live from sri  darbar sahib,darbar sahib,live darbar sahib,live gurbani sri darbar sahib,live from sri  harmandir sahib,harmandar sahib,harmandar sahib live,harmandir sahib live,manji sahib katha,hukamnama sri darbar sahib today,hukamnama sri  darbar sahib  amritsar,hukamnama sri darbar sahib,hukamnama darbar sahib,aj da hukamnama darbar sahib,hukamnam darbar sahib today,aj da hukamnama darbar sahibh,hukamnama sahib,swer da hukamnama sahib
Daily Mukhwak From Shri Darbar Sahib

Hukamnama | Sri Darbar Sahib | Hukamnama Sri Darbar Sahib Today |
ਸੱਚਖੰਡ ਸ੍ਰੀ ਹਰਿਮੰਦਰ ਸਾਹਿਬ ਸ੍ਰੀ ਅੰਮ੍ਰਿਤਸਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਤੋਂ ਅੱਜ ਦਾ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਵੇਲੇ ਦਾ ਮੁੱਖਵਾਕ
ਅੰਗ :- 545

ਬਿਹਾਗੜਾ ਮਹਲਾ ੫ ॥
ਖੋਜਤ ਸੰਤ ਫਿਰਹਿ ਪ੍ਰਭ ਪ੍ਰਾਣ ਅਧਾਰੇ ਰਾਮ ॥ ਤਾਣੁ ਤਨੁ ਖੀਨ ਭਇਆ ਬਿਨੁ ਮਿਲਤ ਪਿਆਰੇ ਰਾਮ ॥ ਪ੍ਰਭ ਮਿਲਹੁ ਪਿਆਰੇ ਮਇਆ ਧਾਰੇ ਕਰਿ ਦਇਆ ਲੜਿ ਲਾਇ ਲੀਜੀਐ ॥ ਦੇਹਿ ਨਾਮੁ ਅਪਨਾ ਜਪਉ ਸੁਆਮੀ ਹਰਿ ਦਰਸ ਪੇਖੇ ਜੀਜੀਐ ॥ ਸਮਰਥ ਪੂਰਨ ਸਦਾ ਨਿਹਚਲ ਊਚ ਅਗਮ ਅਪਾਰੇ ॥ ਬਿਨਵੰਤਿ ਨਾਨਕ ਧਾਰਿ ਕਿਰਪਾ ਮਿਲਹੁ ਪ੍ਰਾਨ ਪਿਆਰੇ ॥੧॥ ਜਪ ਤਪ ਬਰਤ ਕੀਨੇ ਪੇਖਨ ਕਉ ਚਰਣਾ ਰਾਮ ॥ ਤਪਤਿ ਨ ਕਤਹਿ ਬੁਝੈ ਬਿਨੁ ਸੁਆਮੀ ਸਰਣਾ ਰਾਮ ॥ ਪ੍ਰਭ ਸਰਣਿ ਤੇਰੀ ਕਾਟਿ ਬੇਰੀ ਸੰਸਾਰੁ ਸਾਗਰੁ ਤਾਰੀਐ ॥ ਅਨਾਥ ਨਿਰਗੁਨਿ ਕਛੁ ਨ ਜਾਨਾ ਮੇਰਾ ਗੁਣੁ ਅਉਗਣੁ ਨ ਬੀਚਾਰੀਐ ॥ ਦੀਨ ਦਇਆਲ ਗੋਪਾਲ ਪ੍ਰੀਤਮ ਸਮਰਥ ਕਾਰਣ ਕਰਣਾ ॥ ਨਾਨਕ ਚਾਤ੍ਰਿਕ ਹਰਿ ਬੂੰਦ ਮਾਗੈ ਜਪਿ ਜੀਵਾ ਹਰਿ ਹਰਿ ਚਰਣਾ ॥੨॥ ਅਮਿਅ ਸਰੋਵਰੋ ਪੀਉ ਹਰਿ ਹਰਿ ਨਾਮਾ ਰਾਮ ॥ ਸੰਤਹ ਸੰਗਿ ਮਿਲੈ ਜਪਿ ਪੂਰਨ ਕਾਮਾ ਰਾਮ ॥ ਸਭ ਕਾਮ ਪੂਰਨ ਦੁਖ ਬਿਦੀਰਨ ਹਰਿ ਨਿਮਖ ਮਨਹੁ ਨ ਬੀਸਰੈ ॥ ਆਨੰਦ ਅਨਦਿਨੁ ਸਦਾ ਸਾਚਾ ਸਰਬ ਗੁਣ ਜਗਦੀਸਰੈ ॥ ਅਗਣਤ ਊਚ ਅਪਾਰ ਠਾਕੁਰ ਅਗਮ ਜਾ ਕੋ ਧਾਮਾ ॥ ਬਿਨਵੰਤਿ ਨਾਨਕ ਮੇਰੀ ਇਛ ਪੂਰਨ ਮਿਲੇ ਸ੍ਰੀਰੰਗ ਰਾਮਾ ॥੩॥ ਕਈ ਕੋਟਿਕ ਜਗ ਫਲਾ ਸੁਣਿ ਗਾਵਨਹਾਰੇ ਰਾਮ ॥ ਹਰਿ ਹਰਿ ਨਾਮੁ ਜਪਤ ਕੁਲ ਸਗਲੇ ਤਾਰੇ ਰਾਮ ॥ ਹਰਿ ਨਾਮੁ ਜਪਤ ਸੋਹੰਤ ਪ੍ਰਾਣੀ ਤਾ ਕੀ ਮਹਿਮਾ ਕਿਤ ਗਨਾ ॥ ਹਰਿ ਬਿਸਰੁ ਨਾਹੀ ਪ੍ਰਾਨ ਪਿਆਰੇ ਚਿਤਵੰਤਿ ਦਰਸਨੁ ਸਦ ਮਨਾ ॥ ਸੁਭ ਦਿਵਸ ਆਏ ਗਹਿ ਕੰਠਿ ਲਾਏ ਪ੍ਰਭ ਊਚ ਅਗਮ ਅਪਾਰੇ ॥ ਬਿਨਵੰਤਿ ਨਾਨਕ ਸਫਲੁ ਸਭੁ ਕਿਛੁ ਪ੍ਰਭ ਮਿਲੇ ਅਤਿ ਪਿਆਰੇ ॥੪॥੩॥੬॥


ਅਰਥ: (ਹੇ ਭਾਈ!) ਸੰਤ ਜਨ ਜਿੰਦ ਦੇ ਆਸਰੇ ਪਰਮਾਤਮਾ ਨੂੰ (ਸਦਾ) ਭਾਲਦੇ ਫਿਰਦੇ ਹਨ, ਪਿਆਰੇ ਪ੍ਰਭੂ ਨੂੰ ਮਿਲਣ ਤੋਂ ਬਿਨਾ ਉਹਨਾਂ ਦਾ ਸਰੀਰ ਲਿੱਸਾ ਪੈ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਉਹਨਾਂ ਦਾ ਸਰੀਰਕ ਬਲ ਘਟ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਹੇ ਪਿਆਰੇ ਪ੍ਰਭੂ! ਮੇਹਰ ਕਰ ਕੇ ਮੈਨੂੰ ਮਿਲ, ਦਇਆ ਕਰ ਕੇ ਮੈਨੂੰ ਆਪਣੇ ਲੜ ਲਾ ਲੈ। ਹੇ ਮੇਰੇ ਸੁਆਮੀ! ਮੈਨੂੰ ਆਪਣਾ ਨਾਮ ਦੇਹ, ਮੈਂ (ਤੇਰੇ ਨਾਮ ਨੂੰ ਸਦਾ)ਜਪਦਾ ਰਹਾਂ, ਤੇਰਾ ਦਰਸ਼ਨ ਕਰ ਕੇ ਮੇਰੇ ਅੰਦਰ ਆਤਮਕ ਜੀਵਨ ਪੈਦਾ ਹੋ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਨਾਨਕ ਬੇਨਤੀ ਕਰਦਾ ਹੈ-ਹੇ ਸਭ ਤਾਕਤਾਂ ਦੇ ਮਾਲਕ! ਹੇ ਸਰਬ-ਵਿਆਪਕ! ਹੇ ਸਦਾ ਅਟੱਲ ਰਹਿਣ ਵਾਲੇ! ਹੇ ਸਭ ਤੋਂ ਉੱਚੇ! ਹੇ ਅਪਹੁੰਚ! ਹੇ ਬੇਅੰਤ! ਹੇ ਜਿੰਦ ਤੋਂ ਪਿਆਰੇ! ਮੇਹਰ ਕਰ ਕੇ ਮੈਨੂੰ ਆ ਮਿਲ।੧। ਪਰਮਾਤਮਾ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਦਾ ਦਰਸਨ ਕਰਨ ਵਾਸਤੇ ਅਨੇਕਾਂ ਜਪ ਕੀਤੇ, ਧੂਣੀਆਂ ਤਪਾਈਆਂ, ਵਰਤ ਰੱਖੇ; ਪਰ ਮਾਲਕ-ਪ੍ਰਭੂ ਦੀ ਸਰਨ ਤੋਂ ਬਿਨਾ ਕਿਤੇ ਭੀ ਮਨ ਦੀ ਤਪਸ਼ ਨਹੀਂ ਬੁੱਝਦੀ। ਹੇ ਪ੍ਰਭੂ! ਜਪਾਂ ਤਪਾਂ ਦੇ ਆਸਰੇ ਛੱਡ ਕੇ) ਮੈਂ ਤੇਰੀ ਸਰਨ ਆਇਆ ਹਾਂ, ਮੇਰੀ ਮਾਇਆ ਦੇ ਮੋਹ ਦੀ ਬੇੜੀ ਕੱਟ ਦੇ, ਮੈਨੂੰ ਸੰਸਾਰ-ਸਮੁੰਦਰ ਤੋਂ ਪਾਰ ਲੰਘਾ ਲੈ। ਹੇ ਪ੍ਰਭੂ! ਮੇਰਾ ਹੋਰ ਕੋਈ ਆਸਰਾ ਨਹੀਂ, ਮੈਂ ਗੁਣ-ਹੀਨ ਹਾਂ, (ਸੰਸਾਰ-ਸਮੁੰਦਰ ਤੋਂ ਪਾਰ ਲੰਘਣ ਲਈ) ਮੈਂ ਕੋਈ ਢੰਗ ਨਹੀਂ ਜਾਣਦਾ, ਮੇਰਾ ਨਾਹ ਕੋਈ ਗੁਣ ਨਾਹ ਕੋਈ ਔਗੁਣ ਕੋਈ ਭੀ ਆਪਣੇ ਖ਼ਿਆਲ ਵਿਚ ਨਾਹ ਲਿਆਵੀਂ। ਹੇ ਨਾਨਕ! ਆਖ-) ਹੇ ਦੀਨਾਂ ਉੱਤੇ ਦਇਆ ਕਰਨ ਵਾਲੇ! ਹੇ ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ ਦੇ ਰਾਖੇ! ਹੇ ਪ੍ਰੀਤਮ! ਹੇ ਸਾਰੀਆਂ ਤਾਕਤਾਂ ਦੇ ਮਾਲਕ! ਹੇ ਜਗਤ ਦੇ ਮੂਲ! ਜਿਵੇਂ) ਪਪੀਹਾ (ਵਰਖਾ ਦੀ) ਬੂੰਦ ਮੰਗਦਾ ਹੈ (ਤਿਵੇਂ ਮੈਂ ਤੇਰੇ ਨਾਮ-ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਦੀ ਬੂੰਦ ਮੰਗਦਾ ਹਾਂ) ਤੇਰੇ ਚਰਨਾਂ ਦਾ ਧਿਆਨ ਧਰ ਧਰ ਕੇ ਮੈਨੂੰ ਆਤਮਕ ਜੀਵਨ ਪ੍ਰਾਪਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।੨। ਹੇ ਭਾਈ! ਪਰਮਾਤਮਾ ਦਾ ਨਾਮ ਆਤਮਕ ਜੀਵਨ ਦੇਣ ਵਾਲੇ ਜਲ ਦਾ ਪਵਿਤ੍ਰ ਤਾਲਾਬ ਹੈ, (ਇਸ ਵਿਚੋਂ) ਪੀਂਦੇ ਰਿਹਾ ਕਰੋ। (ਪਰ ਇਹ ਨਾਮ-ਜਲ) ਸੰਤ ਜਨਾਂ ਦੀ ਸੰਗਤਿ ਵਿਚ ਰਿਹਾਂ ਮਿਲਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਹਰਿ-ਨਾਮ ਜਪ ਕੇ ਸਾਰੇ ਕਾਰਜ ਸਿਰੇ ਚੜ੍ਹ ਜਾਂਦੇ ਹਨ। ਹੇ ਭਾਈ! ਜਗਤ ਦੇ ਮਾਲਕ ਪਰਮਾਤਮਾ ਵਿਚ ਸਾਰੇ ਹੀ ਗੁਣ ਮੌਜੂਦ ਹਨ। ਉਹ ਸਭ ਜੀਵਾਂ ਦੇ ਸਾਰੇ ਕਾਰਜ ਸਿਰੇ ਚਾੜ੍ਹਨ ਵਾਲਾ ਹੈ, ਸਭ ਦੇ ਦੁੱਖ ਨਾਸ ਕਰਨ ਵਾਲਾ ਹੈ, ਉਹ ਸਦਾ ਹੀ ਕਾਇਮ ਰਹਿਣ ਵਾਲਾ ਹੈ। ਜਿਸ ਮਨੁੱਖ ਦੇ ਮਨ ਤੋਂ ਉਹ ਪਰਮਾਤਮਾ ਅੱਖ ਝਮਕਣ ਜਿਤਨੇ ਸਮੇ ਲਈ ਭੀ ਨਹੀਂ ਵਿਸਰਦਾ, ਉਹ ਮਨੁੱਖ ਸਦਾ ਹਰ ਵੇਲੇ ਆਤਮਕ ਆਨੰਦ ਮਾਣਦਾ ਹੈ। ਹੇ ਭਾਈ! ਪਰਮਾਤਮਾ ਅਣਗਿਣਤ ਗੁਣਾਂ ਵਾਲਾ ਹੈ, ਸਭ ਤੋਂ ਉੱਚਾ ਤੇ, ਬੇਅੰਤ ਹੈ, ਸਭ ਦਾ ਮਾਲਕ ਹੈ, ਉਸ ਦਾ ਟਿਕਾਣਾ (ਨਿਰੀ ਅਕਲ ਸਿਆਣਪ ਦੇ ਆਸਰੇ) ਅਪਹੁੰਚ ਹੈ। ਨਾਨਕ ਬੇਨਤੀ ਕਰਦਾ ਹੈ-(ਹੇ ਭਾਈ!) ਮੈਨੂੰ ਲੱਛਮੀ-ਪਤੀ ਪਰਮਾਤਮਾ ਮਿਲ ਪਿਆ ਹੈ, ਮੇਰੀ (ਚਿਰਾਂ ਦੀ) ਤਾਂਘ ਪੂਰੀ ਹੋ ਗਈ ਹੈ।੩। ਪਰਮਾਤਮਾ ਦੀ ਸਿਫ਼ਤਿ-ਸਾਲਾਹ ਦੇ ਗੀਤ ਗਾਣ ਵਾਲੇ ਮਨੁੱਖ ਪਰਮਾਤਮਾ ਦਾ ਨਾਮ ਸੁਣ ਸੁਣ ਕੇ ਕਈ ਕ੍ਰੋੜਾਂ ਜੱਗਾਂ ਦੇ ਫਲ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕਰ ਲੈਂਦੇ ਹਨ, (ਭਾਵ, ਕ੍ਰੋੜਾਂ ਕੀਤੇ ਹੋਏ ਜੱਗ ਭੀ ਹਰਿ-ਨਾਮ ਦੇ ਟਾਕਰੇ ਤੇ ਤੁੱਛ ਹਨ) । ਪਰਮਾਤਮਾ ਦਾ ਨਾਮ ਜਪਦਿਆਂ (ਜਪਣ ਵਾਲੇ ਮਨੁੱਖ) ਆਪਣੀਆਂ ਸਾਰੀਆਂ ਕੁਲਾਂ ਭੀ ਤਾਰ ਲੈਂਦੇ ਹਨ। ਪਰਮਾਤਮਾ ਦਾ ਨਾਮ ਜਪਦਿਆਂ ਜਪਦਿਆਂ ਮਨੁੱਖ ਸੋਹਣੇ ਜੀਵਨ ਵਾਲੇ ਬਣ ਜਾਂਦੇ ਹਨ, ਉਹਨਾਂ (ਦੇ ਆਤਮਕ ਜੀਵਨ) ਦੀ ਵਡਿਆਈ ਕਿਤਨੀ ਕੁ ਮੈਂ ਦੱਸਾਂ? ਉਹ ਸਦਾ ਆਪਣੇ ਮਨਾਂ ਵਿਚ ਪਰਮਾਤਮਾ ਦਾ ਦਰਸਨ ਤਾਂਘਦੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ (ਤੇ, ਅਰਦਾਸਾਂ ਕਰਦੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ-) ਹੇ ਪ੍ਰਾਣ-ਪਿਆਰੇ! ਸਾਡੇ ਮਨ ਤੋਂ ਕਦੇ) ਨਾਹ ਵਿੱਸਰ। ਸਭ ਤੋਂ ਉੱਚਾ ਅਪਹੁੰਚ ਤੇ ਬੇਅੰਤ ਪ੍ਰਭੂ (ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਵਡ-ਭਾਗੀਆਂ ਨੂੰ) ਫੜ ਕੇ ਆਪਣੇ ਗਲ ਨਾਲ ਲਾ ਲੈਂਦਾ ਹੈ ਉਹਨਾਂ (ਦੀ ਜ਼ਿੰਦਗੀ) ਦੇ ਭਾਗਾਂ ਵਾਲੇ ਦਿਨ ਆ ਜਾਂਦੇ ਹਨ। ਨਾਨਕ ਬੇਨਤੀ ਕਰਦਾ ਹੈ-(ਹੇ ਭਾਈ!) ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਮਨੁੱਖਾਂ ਨੂੰ ਬਹੁਤ ਪਿਆਰਾ ਪਰਮਾਤਮਾ ਮਿਲ ਪੈਂਦਾ ਹੈ ਉਹਨਾਂ (ਦੇ ਜੀਵਨ) ਦਾ ਹਰੇਕ ਕਾਰਜ ਸਿਰੇ ਚੜ੍ਹ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।੪।੩।੬।


बिहागड़ा महला ५ ॥
खोजत संत फिरहि प्रभ प्राण अधारे राम ॥ ताणु तनु खीन भइआ बिनु मिलत पिआरे राम ॥ प्रभ मिलहु पिआरे मइआ धारे करि दइआ लड़ि लाइ लीजीऐ ॥ देहि नामु अपना जपउ सुआमी हरि दरस पेखे जीजीऐ ॥ समरथ पूरन सदा निहचल ऊच अगम अपारे ॥ बिनवंति नानक धारि किरपा मिलहु प्रान पिआरे ॥१॥ जप तप बरत कीने पेखन कउ चरणा राम ॥ तपति न कतहि बुझै बिनु सुआमी सरणा राम ॥ प्रभ सरणि तेरी काटि बेरी संसारु सागरु तारीऐ ॥ अनाथ निरगुनि कछु न जाना मेरा गुणु अउगणु न बीचारीऐ ॥ दीन दइआल गोपाल प्रीतम समरथ कारण करणा ॥ नानक चात्रिक हरि बूंद मागै जपि जीवा हरि हरि चरणा ॥२॥ अमिअ सरोवरो पीउ हरि हरि नामा राम ॥ संतह संगि मिलै जपि पूरन कामा राम ॥ सभ काम पूरन दुख बिदीरन हरि निमख मनहु न बीसरै ॥ आनंद अनदिनु सदा साचा सरब गुण जगदीसरै ॥ अगणत ऊच अपार ठाकुर अगम जा को धामा ॥ बिनवंति नानक मेरी इछ पूरन मिले स्रीरंग रामा ॥३॥ कई कोटिक जग फला सुणि गावनहारे राम ॥ हरि हरि नामु जपत कुल सगले तारे राम ॥ हरि नामु जपत सोहंत प्राणी ता की महिमा कित गना ॥ हरि बिसरु नाही प्रान पिआरे चितवंति दरसनु सद मना ॥ सुभ दिवस आए गहि कंठि लाए प्रभ ऊच अगम अपारे ॥ बिनवंति नानक सफलु सभु किछु प्रभ मिले अति पिआरे ॥४॥३॥६॥


अर्थ: (हे भाई!) संत जन प्राणों के आसरे परमात्मा को (सदा) तलाशते फिरते हैं, प्यारे प्रभू को मिले बिना उनका शरीर कमजोर हो जाता है, उनका शारीरिक बल घट जाता है। हे प्यारे प्रभू! मेहर करके मुझे मिल, दया करके मुझे अपने साथ लगा ले। हे मेरे स्वामी! मुझे अपना नाम दे, मैं (तेरे नाम को सदा) जपता रहूँ, तेरे दर्शन करके मेरे अंदर आत्मिक जीवन पैदा हो जाता है। नानक विनती करता है– हे सब ताकतों के मालिक! हे सर्व-व्यापक! हे सदा अटॅल रहने वाले! हे सबसे ऊँचे! हे अपहुँच! हे बेअंत! हे प्राणों से प्यारे! मेहर करके मुझे आ मिल।1। परमात्मा के दर्शन करने केलिए अनेकों जप किए, धूणियां तपाई, वर्त रखे, पर मालिक प्रभू की शरण के बिना कहीं भी मन की तपष नहीं बुझती। हे प्रभू! (जपों-तपों के आसरे छोड़ के) मैं तेरी शरण आया हूँ, मेरी माया के मोह की बेड़ी काट दे, मुझे संसार-सागर से पार लंघा ले। हे प्रभू! मेरा और कोई आसरा नहीं, मैं गुण-हीन हूँ, (संसार-समुंद्र से पार लांघने का) मैं कोई तरीका नहीं जानता, मेरा ना कोई गुण ना ही अवगुण अपने ख्यालों में लाना। हे नानक! (कह–) हे दीनों पर दया करने वाले! हे सृष्टि के रखवाले! हे प्रीतम! हे सारी ही ताकतों के मालिक! हे जगत के मूल! (जैसे) पपीहा (बरखा की) बूँद माँगता है (वैसे ही मैं तेरे नाम अमृत की बूँद माँगता हूँ) तेरे चरणों का ध्यान धर-धर के मुझे आत्मिक जीवन प्राप्त होता है।2। हे भाई! परमात्मा का नाम आत्मिक जीवन देने वाले जल का पवित्र तालाब है, (इस में से) पीते रहा करो। (पर ये नाम जल) संत-जनों की संगति में रहने से मिलता है। ये हरी-नाम जप के सारे कार्य सफल हो जाते हैं। हे भाई! जगत के मालिक परमात्मा में सारे ही गुण मौजूद हैं। वह सब जीवों के सारे कारज पूरे करने वाला है, सबके दुख नाश करने वाला है, वह सदा ही कायम रहने वाला है। जिस मनुष्य के मन से वह परमात्मा आँख झपकने जितने समय के लिए भी नहीं बिसरता, वह मनुष्य सदा हर वक्त आत्मिक आनंत भोगता है। हे भाई! परमात्मा अनगिनत गुणों वाला है, सबसे ऊँचा और, बेअंत है, सबका मालिक है, उसका ठिकाना (सिर्फ अक्ल-समझदारी के सहारे) अपहुँच है। नानक विनती करता है– (हे भाई!) मुझे लक्ष्मी-पति परमात्मा मिल गया है, मेरी (चिरों की) तमन्ना पूरी हो गई है।3। परमात्मा की सिफत सालाह के गीत गाने वाले मनुष्य परमात्मा का नाम सुन-सुन के कई करोड़ यज्ञों का फल प्राप्त कर लेते हैं, (भाव, करोड़ों किए हुए यज्ञ भी हरी-नाम के मुकाबले में तुच्छ हैं)। परमात्मा का नाम जपते हुए (जपने वाले मनुष्य) अपनी सारी कुलें भी पार लंघा लेते हैं। परमात्मा का नाम जपते-जपते मनुष्य सोहणे जीवन वाले बन जाते हैं, उन (के आत्मिक जीवन) की महिमा कितनी मैं बताऊँ? वे सदा अपने मनों में परमात्मा के दर्शन की तमन्ना रखते हैं (और, अरदासें करते रहते हैं–) हे प्राण प्यारे! (हमारे मन से कभी) ना बिसर! सबसे ऊँचा अपहुँच और बेअंत प्रभू (जिन भाग्यशालियों को) पकड़ के अपने गले से लगा लेता है उन (की जिंदगी के) भाग्यशाली दिन आ जाते हैं। नानक विनती करता है– (हे भाई!) जिन मनुष्यों को बहुत प्यारा परमात्मा मिल जाता है उन (के जीवन) का हरेक कारज सफल हो जाता है।4।3।6।


bihaagaRaa mahalaa panjavaa || khojat sa(n)t fireh prabh praan adhaare raam || taan tan kheen bhiaa bin milat piaare raam || prabh milahu piaare miaa dhaare kar dhiaa laR lai leejeeaai || dheh naam apanaa japau suaamee har dharas pekhe jeejeeaai || samarath pooran sadhaa nihachal uooch agam apaare || binava(n)t naanak dhaar kirapaa milahu praan piaare ||1|| jap tap barat keene pekhan kau charanaa raam || tapat na kateh bujhai bin suaamee saranaa raam || prabh saran teree kaaT beree sa(n)saar saagar taareeaai || anaath niragun kachh na jaanaa meraa gun aaugan na beechaareeaai || dheen dhiaal gopaal preetam samarath kaaran karanaa || naanak chaatirak har boo(n)dh maagai jap jeevaa har har charanaa ||2|| amia sarovaro peeau har har naamaa raam || sa(n)teh sa(n)g milai jap pooran kaamaa raam || sabh kaam pooran dhukh bidheeran har nimakh manahu na beesarai || aana(n)dh anadhin sadhaa saachaa sarab gun jagadheesarai || aganat uooch apaar Thaakur agam jaa ko dhaamaa || binava(n)t naanak meree ichh pooran mile sreera(n)g raamaa ||3|| kiee koTik jag falaa sun gaavanahaare raam || har har naam japat kul sagale taare raam || har naam japat soha(n)t praanee taa kee mahimaa kit ganaa || har bisar naahee praan piaare chitava(n)t dharasan sadh manaa || subh dhivas aae geh ka(n)Th laae prabh uooch agam apaare || binava(n)t naanak safal sabh kichh prabh mile at piaare ||4||3||6||


Bihaagraa, Fifth Mehl: 
The Saints go around, searching for God, the support of their breath of life. They lose the strength of their bodies, if they do not merge with their Beloved Lord. O God, my Beloved, please, bestow Your kindness upon me, that I may merge with You; by Your Mercy, attach me to the hem of Your robe. Bless me with Your Name, that I may chant it, O Lord and Master; beholding the Blessed Vision of Your Darshan, I live. He is all-powerful, perfect, eternal and unchanging, exalted, unapproachable and infinite. Prays Nanak, bestow Your Mercy upon me, O Beloved of my soul, that I may merge with You. ||1|| I have practiced chanting, intensive meditation and fasting, to see Your Feet, O Lord. But still, my burning is not quenched, without the Sanctuary of the Lord Master. I seek Your Sanctuary, God – please, cut away my bonds and carry me across the world-ocean. I am masterless, worthless, and I know nothing; please do not count up my merits and demerits. O Lord, Merciful to the meek, Sustainer of the world, O Beloved, Almighty Cause of causes. Nanak, the song-bird, begs for the rain-drop of the Lord’s Name; meditating on the Feet of the Lord, Har, Har, he lives. ||2|| Drink in the Ambrosial Nectar from the pool of the Lord; chant the Name of the Lord, Har, Har. In the Society of the Saints, one meets the Lord; meditating on Him, one’s affairs are resolved. God is the One who accomplishes everything; He is the Dispeller of pain. Never forget Him from your mind, even for an instant. He is blissful, night and day; He is forever True. All Glories are contained in the Lord in the Universe. Incalculable, lofty and infinite is the Lord and Master. Unapproachable is His home. Prays Nanak, my desires are fulfilled; I have met the Lord, the Greatest Lover. ||3|| The fruits of many millions of charitable feasts come to those who listen to and sing the Lord’s Praise. Chanting the Name of the Lord, Har, Har, all one’s generations are carried across. Chanting the Name of the Lord, one is beautified; what Praises of His can I chant?  I shall never forget the Lord; He is the Beloved of my soul. My mind constantly yearns for the Blessed Vision of His Darshan.  Auspicious is that day, when God, the lofty, inaccessible and infinite, hugs me close in His embrace. Prays Nanak, everything is fruitful – I have met my supremely beloved Lord God. ||4||3||6||


hukamnama,
hukamnama from amritsar today,
hukamnama sri darbar sahib today,
hukamnama sahib,
hukamnama katha manji sahib today,
hukamnama darbar sahib,
hukamnama from  amritsar today with meaning,
hukamnama today,
hukamnama from amritsar today live,
hukamnama sri darbar sahib today live,
hukamnama darbar sahib today,
hukamnama from amritsar today evening,
hukamnama amritsar,
hukamnama amritsar today,
hukamnama aaj ka,
hukamnama ajj da,
hukamnama amritsar darbar sahib,
hukamnama ang
hukamnama ardas,
hukamnama app,
hukamnama ang,
hukamnama amritsar sahib,
aaj da hukamnama,
aj da hukamnama golden temple in punjabi,
aaj ka hukamnama,
ajj da hukamnama darbar sahib amritsar,
aj da hukamnama,
aaj da hukamnama harmandir sahib,
aaj da hukamnama sri  harmandir sahib,
aaj da hukamnama amritsar,
amritsar hukamnama,
aaj ka hukamnama darbar sahib,

darbar sahib,live darbar sahib,live from sri darbar sahib,live gurbani sri darbar sahib,harmandar sahib,harmandar sahib live,harmandir sahib live,manji sahib katha,live from sri harmandir sahib,hukamnama sahib,sri darbar sahib,sri amritsar sahib,shiromani gurdwara parbandhak committee,sikh saharan,sgpc amritsar,amritsar live,sgpc sri amritsar,sikh sargarmiyan,shiromani gurdwara,waheguru ji,news updates,sgpc latest,sgpc news,sgpc 2023